 Slovania, ktorí obývali najmä povodia riek, dozaista považovali ryby za zaujímavý doplnok stravy. Naša archeológia však mohla čo - to o rybolove povedať iba vďaka nálezom rybárskych potrieb - háčikov, závaží, sieťovacích ihlíc a ostňov. Samotné pozostatky rýb tvorili vzácnosť, a ak sa aj nejaké našli, bolo to v zanedbateľnom rozsahu. Zaujímavým a takpovediac prevratným objavom bol súbor rybárskych potrieb a rybích kostí, objavených v Mikulčicach. |
|
» pokracovanie...
|
|
|
Rastlinná strava našich predkov I. |
 Čím sa živil človek predtým, ako dospel k vyšším formám poľnohospodárstva, môžeme usudzovať podľa archeologických nálezov a podľa toho, čo dnes zbierajú a konzumujú tzv. primitívne kmene. Najviac sa k starým praktikám zužitkovania rastlín a plodov utiekali ľudia v čase hladu. Svedčí o tom veľa dokladov zo strednej Európy, kde sa popri vyspelom poľnohospodárstve zužitkovávalo aj to, čo poskytovala voľná príroda.
|
|
» pokracovanie...
|
|
|
Rastlinná strava našich predkov II. |
|
 Les od nepamäti poskytoval zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával a oblasť Strednej Európy bola bohatá na lesné a plané ovocie.
|
|
» pokracovanie...
|
|
 Pre Slovanov mali huby dva významy: Praktický a duchovný, pričom sa od seba nedajú tak celkom oddeliť. Americký etnomykológ Robert Gordon Wason rozdelil národy na mykofilné (huby jedia a používajú) a mykofóbne (huby nezbierajú, nejedia atď). V mykofilných národoch sú Slovania na popredných miestach, týka sa to hlavne ich východnej a a západnej vetvy. |
|
» pokracovanie...
|
|
|
Stravovanie našich predkov |
 Stôl sa odjakživa považoval za posvätný kus nábytku. Slovanská rodina sa stravovala spoločne, a to ráno a večer. Jedávalo sa spolu vo veľkej mise, oddelené stravovanie je novodobý jav - k nám prenikol v druhej polovici 19. storočia, kedy drevené, hlinené a smaltované misy nahradili taniere a príbory. |
|
» pokracovanie...
|
|
|
|
Obživa 
