Sekera mala v živote starých Slovanov veľkú úlohu. Pracovný nástroj ľudu, vedľa noža ďalší základný nástroj na spracovanie dreva. Predmet prítomný skoro v každej domácnosti. Nielen pracovný nástroj, ale aj zbraň, užitočná, efektívna a dostupná. Sekera je veľmi starý typ nástroja a zbrane. Kombinuje v sebe údernú a sečnú schopnosť, vďaka umiestneniu svojho ťažiska v hlavici je veľmi nebezpečnou zbraňou, využiteľnou aj proti nepriateľom v ťažkej zbroji. Sekera bola dôverne známa širokým vrstvám ľudu, pretože to bol hlavne pracovný nástroj. Bola známa každému mužovi, preto bol zvyknutý ju ovládať, čo ju predurčovalo ako prvú voľbu pri nástupe do boja. Používala sa na stínanie stromov, opracovanie dreva, porážanie dobytka, rozdeľovanie húževnatých materiálov,(napr.kosť) a tiež ako zbraň v boji. Bežný ľud, ak k tomu došlo, v boji používal sekeru takú, aká mu slúžila pri každodennej práci. Bojovníctvo, ako nám napovedajú hrobové nálezy, čiže družinníci náčelníkov v skoršom období, alebo kniežat či veľmožov v neskoršom období, sa už ale radšej poobhliadali po zbrani, ktorá bola skôr určená na seky voči živým cieľom, než drevu.

Bojová sekera, Želovce,  8.stor.

Zodpovedá tomu i  zvláštna konštrukcia, proporcie, rozmiestenie ostria a tylu - akéhosi tŕňa či obuchu na zadnej strane hlavice sekery, ktorý spoľahlivo rozrazil lebku jedným úderom, polámal rebrá, alebo bezpečne zdeformoval  alebo prerazil helmu, čo mohlo viesť k momentálnemu omráčeniu nepriateľa. Sekera nebola len zbraňou obyčajného ľudu a pešiakov, ale aj zbraňou jazdy. Vďaka dĺžke poriska (najdlhšie máme dokázané poriská cca 90-150 cm dlhé) mohol jazdec "kosiť" nepriateľov z väčšej vzdialenosti bez rizika, že on, alebo jeho kôň utrpí odvetný úder nepriateľa. Problém však pre jazdu nastával pri boji s kopijníkmi, pretože tí boli chránení dĺžkou svojej zbrane, ktorá bola okolo 2 metrov. 

Absolútne typickou a krásnou zbraňou bojovníkov Veľkej Moravy je tzv. bradatica.  Sekera zaujímavých tvarov a proporcií bola absolútne smrtiacou zbraňou. Bradatica má široké ostrie a ploské telo, s vykrojeným masívnym krčkom, na ktorom je okrúhly otvor pre porisko. Dominantné sú i tŕňe v okolí otvoru pre porisko, ktoré spevňujú nasadenie a zlepšujú šance na výdrž zbrane v boji.

Bradatica, replika, (CEA)

Najznámejšie typy sekier sú tesárska širočina a tiež aj typická, štíhlejšia sekera, s mierne pretiahnutým telom. Taktiež nesmieme zabudnúť na už spomínanú bojovú bradaticu a klčovnicu - motykovitú sekeru užívanú pri likvidácií koreňov a ktorá je ideálna pre dlabanie a opracovávanie dreva. Narozdiel od meča, bola sekera dostupnejšia a na výrobu technologicky nenáročnejšia, preto ju dokázal vyrobiť  bez väčších problémov s dostatkom materiálu v rôznych variantoch aj skúsenejší dedinský kováč.
Sekery sa vyrábali rôznym spôsobom. Je možné ukuť sekeru rozkutím kovového polotovaru (bloku, železnej lupy) do potrebného tvaru a následne vytvoriť ucho preložením kovu, alebo jednoducho v potrebnom mieste sekery ucho do kovového tela preraziť. Toto je však náročnejší postup a vyžaduje vyššiu zručnosť. Rôzne bolo aj vyhotovenie a použitie materiálov. Takto sa sekery buď vykovali z jedného kusa železa, na ktoré sa navarovalo kvalitnejšie oceľové ostrie, alebo sa vykovali celoželezné. Taktiež je možné vyrobiť sekeru s vložením oceľového ostria medzi mäkkší kovový plát a následne ho zvariť - skuť. Takto sa vyrábali nielen sekery, ale aj iné nástroje.Tento technologický postup sa udržal pomerne do neskorých a pomerne nedávnych období. V kvalite, vyhotovení a akosti sekier boli značné rozdiely.

 Možný spôsob kutia sekier (podľa Pleinera)

Sekery boli nasadzované na poriská s dĺžkou 50-80 cm, existujú však dôkazy o dlhších poriskách, až do dĺžky 150 cm.Takáto sekera je zase vhodná pre pešiaka, vhodná najmä pri boji s jazdou.Sekery sa nespevňovali v hornej časti klinom, ale boli nasadzované odspodu, ako dnes čakany.

 Autor:      S. Rodoslav

Použitá literatúra: Chropovský, B., Slovensko na úsvite dejín,  SPN  Bratislava, 1970

                    Profantová, N.,  Encyklopedie slovanských bohú a démonú, Libri Praha, 2000,

                    ISBN: 80-7277-011-X

                    Štefanovičová T.: Osudy starých Slovanov, Osveta 1989